Rodáci z Bodíc
Rodáci z Bodíc
Zoltán Palugyay
(* 9. november 1898, Bodice dnes – † 18. september 1935) bol slovenský maliar.
Narodil sa v rodine chudobného zemana.
Liptovskom Mikuláši v roku 1916, ho ako osemnásťročného povolali na taliansky front 1. svetovej vojny. Tam začínal svoju maliarsku kariéru ako vojak rakúsko-uhorskej armády.
Študoval na výtvarných akadémiách v Budapešti (1919 – 20, Eduard Ballo), Krakove (1920 – 21, W. Jarocki), od 1921 striedavo v Nemecku (Berlín,Hamburg), 1924 – 26 v Mníchove v súkromnej škole H. Hofmanna. V lete 1926 sa vrátil na Slovensko, býval v rodinnej kúrii v Bodiciach (dnes ostala z nej iba časť)........... Životopis mal veľmi bohatý...
Maľby: Bodice,Hamburg, Stromy,Domce, Chalupy so stromami, Plachetnica na pobreží, Žena (1928); Dedinská nálada, Dve chalupy ....
Kresby: Baltské more, krajina s riekou, Pobrežie, Rügen, Stralsund, Štúdia stromu, Východ mesiaca (1922); Akty (1923); Člny (1923 – 27)
Jakub Palugyay
V období po roku 1848 vstupuje na uhorskú vinársku scénu vinár Jakub Palugyay.
Tento rodák z liptovských Bodíc sa stáva zakladateľom slávneho vinárstva, ktoré vyvážalo uhorské šumivé vína nielen do Európy, ale aj do Mexika, Brazílie či Indie.
Ak Uhorsko v druhej polovici 19. storočia patrilo k významným producentom vín vo svete, bolo to aj zásluhou producentov zo Slovenska.
Značka Chateau Palugyay bola aj na Titanicu!
Gregorec Ján
(1914 Bodice - 1982 Bratislava)
Ján Gregorec bol literárnym vedcom, spisovateľom, básnikom a pedagógom.
Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave začínal ako učiteľ na viacerých miestach Slovenska, cez profesora na gymnáziu a asistenta na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, na Pedagogickom inštitúte v Trnave sa vypracoval až na univerzitného profesora.
Ako literárny vedec sa venoval najmä medzivojnovému obdobiu v slovenskej literatúre. Je autorom učebníc z dejín slovenskej literatúry, čítaniek, monografií o spisovateľoch a básnikoch (o Valentínovi Beniakovi, Andrejovi Plávkovi a iných). Zaoberal sa aj literárnou kritikou.
Menej známy je ako spisovateľ a básnik. Svoje básne uverejňoval v časopisoch už od roku 1933. Prvá básnická zbierka , ktorá vyšla knižne, je Slnovrat. Neskôr vydal zbierky Modely rieky a Miesto na slnci.
Adam Droppa
Adam Droppa sa narodil 10. júna 1929 v Bodiciach.
Pochádza z roľníckej rodiny, ktorá vlastnila veľké poľnohospodárstvo, ale do osudov ktorej tvrdo zasiahol komunistický režim. Adam Droppa skončil v roku 1951 v pomocnom technickom prápore (PTP), kde strávil 34 mesiacov. V roku 1952 štátna moc vykonštruovala proces proti jeho otcovi, ktorý si údajne úmyselne neplnil dodávkové povinnosti, „škodil pracujúcemu ľudu a prisluhoval americkému imperializmu“. Dňa 9. septembra 1952 otca zavreli a odsúdili na päť rokov odňatia slobody, prepadnutie celého majetku a pokutu desaťtisíc korún. V nasledujúcom roku rodinu Droppových násilne vysťahovali do Čiech.
Rozhovory a viac príbehov nájdete na stránke Ústav Pamäti Národa:http://www.upn.gov.sk/sk/adam-droppa-1929/ a na stránke Pametnaroda.cz: http://www.pametnaroda.cz/story/droppa-adam-1929-1513
Adam Droppa so sestrou. Fotografia z prvého Slovenského štátu.
Klimo Michal
(1853 Bodice - 1916 Part. Ľupča) - ev. kňaz, publicista.
Daniel Masník (Masnicius)
(* Bodice – † 1650, Zemianske Kostoľany) bol evanjelický kňaz,náboženský spisovateľ, učiteľ.
Rektor v Banskej Bystrici-Radvani. Autor duchovných piesní zaradených do Tranovského a Klejchovho kancionála.
Ondrej Bodovínus (Bodovíni, Bodó)
Narodil sa v roku 1636 v Bodiciach, zomrel 10.3.1708 v Štítniku.
Bol cirkevným hodnostárom, príslušníkom starého turčianskeho zemianskeho rodu. Po štúdiách stal sa učiteľom, pôsobil v Hnúšti, Čerenčanoch, Rimavskej Bani a Brezne. V 1691 bol gemerským seniorom.
Písal a zbieral náboženské piesne, ktoré do svojej zbierky zaradil jeho vnuk Matej Bodó.
Mikuláš Masnicius
Cirkevná história uvádza o Mikulášovi Masniciovi, Tobiášovom starom otcovi len to, že bol evanjelickým rektorom v Topoľčanoch a potom farárom v Uhrovci.
Podľa ním používaného prímenia usudzovali niektorí autori, že sa narodil v Bodiciach v Liptove, iní sa domnievali, že tam aj pôsobil ako evanjelický kňaz. V Bodiciach skutočne existoval až do začiatku 18. storočia evanjelický církevný zbor a fara, no medzi tamojšími farármi ani učiteľmi sa meno Omasta ani Masnicius nevyskytuje.
Pravda, zoznam bodických farárov a učiteľov zostavený Matejom Šulekom nemožno pokladať za úplný.